Hliník a hlinikový riad

Napriek tomu, že ide o jeden z najrozšírenejších kovov na zemi, našiel hliník svoje uplatnenie v kuchyni relatívne nedávno. Aj keď prvé správy o tomto materiáli siahajú až na začiatok devätnásteho storočia, až v roku 1885 sa podarilo vyrobiť malé množstvo hliníka pomocou špecifického priemyselného procesu.

Tento materiál vtedy zaznamenal úspech najmä pri výrobe šperkov a príborov.

Francúzsky cisár Napoleon III. používal spoločne so svojimi vzácnymi hosťami hliníkové nože, vidličky a lyžice a jeho "kolega" Kristián X., vládca Dánska, nosil na svojej kráľovskej hlave hliníkovú korunu.

Prednosti:

vynikajúca tepelná vodivosť vo výške 225 W/m°K
energetická úspora
bezpečnosť z hygienického hľadiska
splnenie zákonných požiadaviek pri nádobách, ktoré sú v
styku s potravinami
ľahkosť vďaka nižšej špecifickej hmotnosti
dlhá životnosť vďaka hrúbke nádob
dobrý pomer kvalita / cena

Potraviny pripravované v hliníkových nádobách, najmä ak sú kyslé či slané, nenechávajte v týchto nádobách dlhší čas.

Materiál je vhodný pre všetky druhy prípravy pokrmov, najmä tie, ktoré vyžadujú dlhší čas prípravy pri konštantnej teplote.

Tmavá patina vytvárajúca sa vnútri hliníkových hrncov je spôsobená spontánnou oxidáciou tohto kovu: ide o skutočnú inertnú ochrannú bariéru, ktorá sa neodstraňuje.
Kto chce mať nádoby na varenie vždy žiarivé, musí používať špecifické výrobky.

Pred prvým použitím odporúčame umyť hrniec vodou a "kondicionovať" ho, t. j. ľahko ho vnútri vytrieť olejom alebo maslom.